/ADVENTURE

HIKEMALAYA, začíname

Juraj Koreň

24.APR.2016

Tatry, Alpy, Karpaty, Stará Planina...Pekné to špice...čo tak posunúť svoje hranice? V decembri som sa rozsníval, reku skočím si na juh voľakde polietať i pochodiť a hlavne zažiť niečo nové. V merku bol Atlas, India a Nepál.

Do marockého Atlasu som nešiel, miestňaci tvrdili, že viac ako 3h termiky vo februári nehrozí, ani keby mal Ailos výbornú náladu podporovanú nadmernou konzumáciou ambrózie, či čoho, prosto slabota. India je dobrá až na apríl, a to sa dá už aj tu v Európe mútiť.

 

Takže padla karta na Nepál. Sto čertov nech ma rohom do boku kole, ak tam nepôjdem, povedal som si. A začal špekulovať, zisťovať, čo a jak. Predsa len, diaľka je to prepekelná, letenka stojí dosť veľa a hory sú tam, ako ináč, najsamvršatejšie na tomto svete.

Veľmi ďakujem najmä Janovi za rady ako na vec, Stanovi za tipy ohľadom počasia a vhodnej periódy na návštevu. A samozrejme mojim dobrodincom za zapožičanie najrôznejších vychytávok, od vodného filtra, benziňáku či solárnych panelov.

 

Tento vý-let by sa nemohol uskutočniť bez podpory našich slovenských hlavičiek, tuto od SKYBEANU, ktorý mi dali groše potrebné na letenku. Fasol som nového 3,5kg tátoša, XC5 od Gradientu, tentoraz v ultralightX-alps verzii....anciáša, prekrstím ho na Avaxiáša!

 

Bude to asi poriadna nakladačka, lebo som si vybral vraj "verystrong" periódu, tak písali na googli, tak to hádam pravda bude. Do odchodu zostáva pár dní a mňa prepadáva nečakaný strach, čo keď to tak nebude, čo keď nepôjde preletieť cez tamtú zasekanú oblasť? Čo keď bude fúkať silný západný vietor, či základne budú nízko? Čo keď nebudem mať čo jesť, kde spať či pristáť.

 

Hold, však tieto pochybnosti nezažívam prvýkrát. Pravda je tá, že oproti minulým akciám, táto je o málinko drsnejšia a odvážnejšia a šialenejšia. Pretože nejdem "iba" lietať, ale aj chodiť...na štarty z pristátia, spávať v stane kade-tade, prípadne u miestnych, takže zážitok zaručený...

Preto som vyhrabal čosi, čo som napísal pred odchodom do Rumunska, ale nezverejnil...

 

„Píšem to dňa 6.6.2015 a nevedno prečo, ale prepadla ma potreba vyjaviť sa vám, keby sa mi niečo prihodilo...

Život je veľký dar, má však svoje hranice vymedzené časom. Každý z nás dostal aspoň nejakú tú možnosť žiť, niekto, chvalabohu, zdravý ako ryba, niekto chorý a či pripútaný na vozík.

Viete, ja som mal to šťastie, že som sa narodil ako zdravý človek a až na pár zlomenín či bolestí kĺbov, som ním stále bol a veľmi preveľmi som si to vážil, tešil som sa z toho, že môžem behať, liezť a chodiť. A preto som to všetko aj robil. Miloval som pohyb a život vonku, v prírode, na cestách. Najväčšmi ma napĺňalo lietanie, ktoré mu som obetoval všetko, pravdepodobne, ak čítate tento článok, aj život.

Ako ste všetci určite počuli o incidente na Rozsutci, či čítali príbeh Deana Pottera, mnohí  diskutujúci kritizovali to, čo urobili. Opustili rodinu a hazardovali s vlastným životom.

Ale vedzte, že váš život je naozaj len váš a robíte s ním, čo uznáte za vhodné. Mojím heslom bolo žiť tak, aby som bol pripravený kedykoľvek zomrieť s radosťou v srdci preto, lebo každý deň som žil, ako keby mal byť môj posledný.

To že niekto lieta, lezie, či skáče BASE neznamená, že chce zomrieť, ale že ho baví svet a dokáže si svoj pobyt na ňom naozaj vychutnať. Niekoho baví žiť bez cieľa (nevyčítam mu to), ale to nebol môj ani trebárs Osmanov údel. Bavilo nás posúvať hranice, niekedy zmysluplné, inokedy iba svoje vlastné, možno aj nezmyselné. Ale i majster kat sa utne. Možno som sa uťal i ja, v nejakom silnom závetrí, nízko nad stromami, tesne nad skalami, alebo ma prosto kdesi zožral medveď, stať sa mohlo všeličo, ale môj život bol krásny! Kto ma osobne poznal, vedel, že som bol veľmi veselý a často až bezstarostný. Vďačím za to svojim snom, ktoré sa stali skutočnými a napĺňali ma. 

 Ale už tu nie som...odplachtil som niekam inam, možno do neba, možno do pekla, možno do večných lovíšť (plachtíšť :D ) a možno som iba umrel, ako hlása veda. Ale verte mi, zomrel som šťastný....

 

 Možno si zoberiete príklad, či dobrý, či zlý,  to je už na vás. Pre mňa bolo vzorom Messner,  Alexander Supertramp či Chrigel...nechcel by som slúžiť  svojím  príkladom iným, ale, sakra, stálo  to za to! Využívajte svoj voľný čas naplno, trávte ho so svojimi najbližšími, ale nie pred telkou. Choďte von! Cestujte! Turistikujte! Športujte!

 

 Tak a teraz sa naozaj porúčam.... dobre sa tu majte a vzájomne si pomáhajte! Ak sa mi bude dať, určite u Ailosa či kohokoľvek zodpovedného, vybavím vám počasie každý voľný deň, len mi dajak dajte vedieť, že ktorý presne a nejaké tie detaily (dostupy, smer a sila vetra...)

 

P.S. Ak po mne zostal padák, sedačka či vário a nevzala ho skaza, venujte ich prosím nejakému začiatočníkovi, či niekomu v núdzi peňažnej. (škoda hormónik, že si ešte menší a tenší ako ja, rád by som ti moje krídlo dal....len musíš viacej stroviť :D )  "

 

 Z toho vyplýva...že áno, bál som sa! Už sa len teším!