/OTHER

 Jeden z NÁS

Soňa Čermáková

28.FEB.2016

Michal Nichta,33,

Pracovník Karanténnej stanice Zvolen

Za čo ste vo svojom živote najviac vďačný?

Za samotný život, zázemie, že mám rodinu, ľudí na ktorých sa môžem spoľahnúť a určite za svoju priateľku a za svojho psa.

 

V čom si myslíte, že sú zvieratá od ľudí lepšie?

Zvieratá sa správajú podľa určitých pravidiel vychádzajúcich z ich podstaty, človek sa správa chaoticky.

 

Aká je najhoršia vlastnosť človeka v porovnaní so zvieratami?

Ak by som mal nájsť príklad vo zvieracej ríši, prirovnal by som človeka a celkovo spoločnosť a jej správanie sa na zemi pravdepodobne k parazitom.

 

Ktorou vlastnosťou má zviera navrch v porovnaní s človekom?

Zvieratá sa k sebe správajú s úctou. Žiadne zviera nezabíja pre bez príčiny. Útočí, len ak sa cíti ohrozené, zatiaľ čo človek zabíja a ubližuje pre radosť.

 

Na čo najradšej spomínate?

Tých spomienok je veľa, človek by mal žiť bohatý život, je ťažké uprednostniť nejakú jednu.

V tejto práci má človek dobrý pocit, keď za sebou vidí výsledky. Pokroky u zvierat, keď sa človek dostane k nejakému, ktoré stratilo akúkoľvek dôveru v človeka a predsa ho nakoniec dokáže presvedčiť o tom, že nie všetci ľudia sú zlí.

 

Končia všetky vaše prípady dobre, alebo sa niekedy stáva, že ide o beznádejný prípad?

Boli veľmi ťažké prípady, moje jazvy na rukách sú toho dôkazom, ale ešte nebol ani jeden ktorý bol beznádejný. Myslím si, že s každým sa dá pohnúť. S niektorými prípadmi ide o týždeň- dva, niektoré trvajú polroka- rok. Zatiaľ najdlhšie bol u nás psík dva roky, ale inak musím zaklopať. Niekedy je to vecou náhody, človek hľadá nejakého psíka a padne si do oka s iným, takže nad nikým nelámeme palicu.

 

Čo by ste odporučili ľuďom vo svojom zmýšľaní čo je podľa vás najdôležitejšie pri rozhodovaní sa, keď si chce človek zaobstarať domáceho miláčika?

Aby sa hlbšie zamysleli čo znamená takýto krok, boli rozvážnejší a vnímavejší.

Koľko času vám zostáva pre seba?

Ak by som to načrtol v dennom harmonograme, ráno sa okrem seba postarám o svojho psa a idem s ním von. Potom prídem sem a nasleduje každodenná rutina. Starostlivosť o útulkáčov, chovanie, riadenie, ošetrovanie, práca s nimi... Poobede sa riešia adopcie, komunikujeme s ľuďmi, odpovedáme na emaily na správy na facebooku, na telefonáty. Ak máme nové prípady, fotíme ich a následne im vytvárame albumy na stránke alebo na facebooku. Po práci idem domov, kde sa opäť venujem svojmu psíkovi a neskôr večer si sadám k počítaču a do noci riešim propagáciu, úpravu fotiek a podobne. V podstate sa celý deň venujem útulku, ale neberiem to ako mínus tejto práce. Človek k tomu musí mať vzťah a mať z toho potešenie. Tak by to malo byť podľa mňa pri každom zamestnaní.

 

Z čoho ste pri svojej práci sklamaný?

Z toho, že človek sa pozerá len na svoje blaho, nedíva sa na blaho ostatných a nemá so zvieraťom potrebnú trpezlivosť. Berie si ho len z rozmaru a neuvedomuje si, že je to na dlhšie a bohužiaľ ani to, že on je na vyššom vývojovom stupni a preto nesie zodpovednosť on.