/OTHER

Ľudské práva udeľujú prírode

Soňa Čermáková

19. JAN 2017

Hovorí jazykom vĺn, vetra, šuchotom trávy či vôňou kvetov. Snažíme sa ju chrániť, no nie vždy všade a všetci. Reč je o prírode, o dare, ktorý sme dostali my všetci zadarmo a o ktorý sa musíme starať. Aj napriek odlišnosti, s akou sa nám prihovára, je možné prideliť jej veľdielam ochranný status či práva, ktoré zabezpečia ich pretrvanie?

Áno, právo na svoju ochranu, a to nie len v podobe udelenia titulu národného parku, ale ľudské právo, nadobúda postupom rokov čoraz viac miest na Zemi.

Po Ekvádore či Bolívii, ktoré prijali zákon o možnosti udelenia ľudských práv riekam, lesom a zvyšku prírody, nasleduje tieto kroky aj Nový Zéland. Nadobudla ho už napríklad tretia najväčšia rieka Zélandu, Whanganui River, ktorá ako celok predstavuje symbol života. Množstvom rýb, vodného hmyzu, vydier, jeleňov, medveďov a iných zvierat vytvára systém, na ktorom je závislá celá oblasť vrátane človeka.

Práve preto je potrebné ochrániť tvár a hlas takýchto miest. Tak ako hovoria Maori: „Ja som rieka a rieka je mnou.“

Kroky ako je tento boli podstúpené aj pre severný ostrov Zélandu a jeho 1321km² rozľahlý národný park Te Urewera či v Indii, kde ľudské práva udelili delfínom...