Search
  • Petra Labodová

MAROKO: Ramadán, surfovanie v Atlantiku aj opice v teplákoch

V poslednom období som vo svojom okolí zachytila akúsi zvýšenú frekvenciu cestovania Slovákov do Maroka. Nevenovala som tomu pozornosť, pretože to, čo je vychytené, ma moc neláka. Na druhej strane to, čo je spontánne, ma láka preveľmi. Vzniklo teda marocké dobrodružstvo doslova zo dňa na deň, o ktorom si tu môžete prečítať.

© Ivan Derka


Do Afriky zo dňa na deň


Siedmeho mája o druhej poobede pozerám v práci na displej mobilu. Svieti na ňom správa od Miša: “Nejdeš zajtra do Maroka?”. No akožeee…: "Aj hej”, odpovedám po chvíli, akoby ma volal vonku na pivo a nie do severnej Afriky. Veď som tú odpoveď vlastne ani nemyslela celkom vážne, a veď ani on určite nemyslel celkom vážne svoju otázku. Akurát, že v nasledujúcej správe mi prichádza v bodoch rozpísaný itinerár a ďalšie podrobnosti výletu. Ešte si pripravím, viac ako pre neho, skôr sama pre seba, pár výhovorkových racionalizácií, ale s veľkým nadšením kolegov aj klientov mám už o štvrtej vybavenú dovolenku aj starostlivosť o psa na najbližší týždeň. Odklikávam poistenie, kupujem opaľovací krém, totálne neprakticky sa balím do príručnej batožiny a o siedmej ráno už kývam Viedni z okienka lietadla. O 4 hodiny neskôr pristávame spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi v pulzujúcej tepne Maroka - meste Marakeš.

© Ivan Derka


O program sa postará Raz Dva Trip


Mišo s Peťom sú dlhoroční kamaráti, scestovaní chalani, ktorí sa rozhodli svoje zážitky a skúsenosti z cudzích krajín sprostredkovať aj ostatným. Ako alternatívna cestovka s názvom "Raz Dva Trip" sa venujú organizácii výletov do zaujímavých oblastí, ktoré Slovákom voňajú po exotike, no zároveň sú pre nich časovo i finančne dostupné. Ide im o to, predstaviť návštevníkom danú krajinu autenticky, aktívne a dobrodružne,. Môžeš s nimi spoznať a doslova ochutnať aj časť Maroka. Tebe a ďalším ľuďom z partie o maximálnej veľkosti jedného minivanu zabezpečia letenky, ubytovanie, prepravu po krajine, autentické večere, ktorých súčasťou je aj čerstvý rybí trh, lekcie jogy pri západe slnka a školu surfovania vo vlnách Atlantiku s miestnym inštruktorom. Postarajú sa o pohodlie, prispôsobia program požiadavkám cestujúcich a zabezpečia zábavu spoločenskými hrami či im vlastným vtipom.


© Ivan Derka


Pár slov o Maroku


Maroko leží na severozápade afrického kontinentu. Východnú hranicu krajiny lemuje Alžírsko, južná sa rozprestiera na úrovni Kanárskych ostrovov, o čosi južnejšie ju posúva Západná Sahara, ktorej väčšina územia sa nachádza pod marockou okupáciou. Na severe sa pomocou Gibraltárskeho prielivu letmo dotýka Španielska, od západu ho zas ochladzuje Atlantický oceán. Subtropickú klímu zabezpečujú vrcholky pohoria Atlas, ktorého najvyšší vrch Džabal Tubkal dosahuje výšku až 4165 m.n.m. Berberi, pôvodní obyvatelia Severnej Afriky, v staroveku kočovali púštnymi oblasťami Maroka a v roku 1269 obsadili vtedajšie hlavné mesto Marakeš. Počas 2. svetovej vojny bolo Maroko okupované Španielskom a Francúzskom a od roku 1956 je nezávislou krajinou. V tejto 35 miliónovej konštitučnej monarchii vládne kráľ Mohamed VI., ktorého portrét zdobí steny takmer každej budovy v krajine a je zakázané si o ňom šuškať a ukazovať na neho prstom. Najrozšírenejším náboženstvom medzi Maročanmi je islam.

© Ivan Derka


Vo víre ruchu červeného mesta


Mesto Marakeš predstavuje deväťstotisícové marocké letovisko, ľahko dostupné priamymi letmi z Viedne. Hovorí sa mu tiež "červené mesto", lebo budovy a ulice Marakešu majú svojim sfarbením vraj pripomínať horúce africké púšte. Marakeš je strážený zasneženými vrcholkami Atlasu, ktoré, zaliate večernými lúčmi zapadajúceho slnka, môžete pozorovať pri pohári presladeného mätového čaju z rooftopov početných reštaurácií. Z hôr a púští sa v minulosti do Marakešu utiahli berberi, a možno aj vďaka tomu si mesto stále zachováva prirodzený šmrnc a úspešne sa obrňuje pred pohltením modernými trendmi západu. Marakeš dovoľuje jeho návštevníkom dotknúť sa historických tónov krajiny. Nájdete tu paláce, starobylé hrobky a mešitu s názvom Koutobia. Okrem toho určite nevynecháte návštevu Námestia mŕtvych (Jemaa el Fna). Toto miesto nesie trochu mrazivý názov kvôli tomu, že v minulosti slúžilo ako popravisko. Dnes by sa však mohlo nazývať "Námestie bláznivého života". Ide totiž o pľac zaplnený stánkami s vykrikujúcimi predavačmi ponúkajúcimi čerstvé ovocno-zeleninové šťavy či ryby, miestnymi bistrami a reštauráciami, stánkami s nepotrebnými suvenírmi všetkých druhov, arganovou kozmetikou, uspávačmi hadov, trénermi opíc či predavačmi papierových vreckoviek. Keď budete medinou (starým mestom) pokračovať ďalej, dostanete sa do užších uličiek rozsiahleho trhoviska, kde sa tento chaos odohráva v trochu stiesnenejších priestoroch, doplnený aromatickou vôňou korenín, odvážnych jazdcov na skútroch a reprákmi, z ktorých sa nahlas ozýva modlitba. Miestni trhovníci si v priebehu rokov vytvorili, bohužiaľ často útočné, biznisové stratégie na turistov z Európy. Obchodníkov z ostatných dediniek a miest sme podozrievali, že absolvujú intenzívne marketingové školenia práve v Marakeši, aby získali potrebné "know-how" o tom, ako prilákať zákazníkov k svojmu stánku pomocou očného kontaktu pokojne aj z 20 metrovej vzdialenosti (toto sa stalo), či akým chmatom im čo najrýchlejšie zavesiť na plece opicu oblečenú do detských teplákov, rýchlo ich odfotiť a pýtať za fotku peniaze (aj toto sa stalo).


© Ivan Derka


V moslimskej krajine počas mesačného pôstu


Navštívili sme Maroko počas Ramadánu, teda, podľa islamského lunárneho kalendára, deviateho mesiaca v roku. Moslimovia vtedy držia pôst (saúm) a v roku 2019 vyšiel na obdobie od 6. mája do 4. júna. Veriaci sa v priebehu dňa, kým sa zeme dotýkajú slnečné lúče, zriekajú jedla, pitia, a tiež svojich slastí a hriechov. Pre turistov to znamená zháňanie podpultového alkoholu a blbý pocit z požívania stravy a nápojov pred očami domácich. Pre Maročanov zas oddychovanie v chládku a vynakladanie čo najmenšej fyzickej námahy. Podvečer sa od hladu a smädu u niektorých z nich stupňuje nervozita, ktorá ústi do pouličných prekrikovačiek. Pobiť sa z princípu pôstu nemôžu. Po západe slnka nasleduje zvolávanie do mešít, modlitba a veľká rodinná večera "iftar", ktorou prelomia celodenný pôst. V čase iftaru sa môžete prechádzať ľudoprázdnymi ulicami ako v meste duchov. Po večeri sa v nich rozprúdi bujarý život. Počas dňa moslimov vidí a kontroluje Alah, v noci si zas majú upevňovať dobré zvyky a svoje chtíče držať pod kontrolou sami. Mali sme možnosť nasiaknuť atmosféru pravej islamskej modlitby zblízka, keďže sa kvôli vysokej nakumulovanej teplote v mešite modlili stovky ľudí vonku pred ňou. Odporúčam tú energiu zažiť všetkým neprajníkom.

© Ivan Derka


Košičania v Aourire


S Raz Dva Tripom sme vo víre Jemaa el Fna strávili tri večery, dni nám zas vypĺňali výlety ku vodopádom Cascades d´Ouzoud, z ktorých najvyššia kaskáda má výšku až 110 metrov alebo do okolitých malebných dediniek. Uvedomili sme si tam, že Maročania majú neuveriteľného obchodného ducha. Totiž, aj keď autom zastanete len tak v strede ničoho, zrazu je ich okolo vás aspoň päť, odchádzate s nakúpenými trblietavými kameňmi a náramkami od detí a po rýchlom prepočítaní dirhamov na eurá zistíte, že ste poriadne prerobili. Aspoň sa teda klamlivo ukľudňujete tým, že tie kamene sa fakt pekne lesknú a tomu dieťaťu ste snáď zabezpečili jedlo aspoň na najbližší týždeň. Maročania sú veľkí “vyrábači” a o cenách s nimi treba jednať. Po rozlúčke s Marakešom sme sa vydali k pobrežiu Atlantického oceánu, do malého surferského mestečka Aourir. Jimi Hendrix mu vraj dal prezývku "banánová dedinka", kvôli veľkému množstvu stánkov predávajúcich toto sladké ovocie pozdĺž aourirských ciest. Na rozdiel od šialeného Marakešu vás v Aourire privíta pokoj a úprimnosť malomešťanov. Centrum mesta tvorí jedna hlavná ulica lemovaná stánkami, reštauráciami a obchodíkmi s reálnymi marockými cenami bez turistickej prirážky. Asi 10 minút chôdze od miestnej surferskej pláže sa nachádza trojposchodový barák s terasou, ktorý sa už na prvý pohľad líši od ostatných. Vyniká spomedzi nich novým bielym náterom, modrým zábradlím, stenou dekorovanou maľbami surfov a drevenými smerovníkmi umiestnenými pred vchodovými dverami. Posledný z nich ukazuje priamo na dvere a vyníma sa na ňom žltý nápis “SLOVAKIA”. Zazvoníme na zvonček. Po chvíli nám prichádza otvoriť vysmiata Košičanka Miška. Obuté má tradičné špicaté marocké šľapky a stará sa o chod surfhouse-u "Follow The Sun", ktorý tu pred pár rokmi rozbehla spoločne s ďalšími Slovákmi. Na tomto mieste sa teda doslova stretáva slovenská a marocká kultúra. V hosteli nájdete útulné izby dekorované paletovým nábytkom a tradičnými marockými doplnkami a rozsiahlu terasu, na ktorej sa odohráva väčšina hostelového života. Gauče, domáca kuchyňa v podobe tajinov či kus-kusu, silný mätový čaj, východy a západy slnka priamo nad oceánom, nekonečné rozhovory, smiech, hry, hudba a zábava do skorých ranných hodín. Cez deň zas surf pod pazuchu alebo skôr na hlavu, zahriatie sa pri navliekaní do neoprénu a potom už len trpezlivé vyčkávanie na vlny, ktoré si s vami beztak budú robiť to, čo oni chcú.

© Ivan Derka


Auto sme zaparkovali priamo pri mešite a z Aouriru na letisko odchádzame epicky o štvrtej ráno, kedy sa všade navôkol ozýva zvolávanie na rannú modlitbu a ospalí Maročania sa pred našimi očami po jednom strácajú za jej vchodovými dverami. Východ slnka nad oceánom už pozorujeme len vzdialene, spoza okien minivanu. Marocké dobrodružstvo sa skončilo. Navštívila som v túto africkú krajinu prvýkrát, neplánovane, zo dňa na deň, no prekvapivo nie naposledy.


Autor fotiek publikovaných v článku je Ivan Derka. Môj profil zas nájdete tu.



© Ivan Derka